Keď sme ešte na prelome februára a marca prichýlili prvých vojnových utečencov z Ukrajiny, očakávali sme na tému vojny odlišné názory. Predsa len, mnohí Slováci už dlhšiu dobu prezentujú zjavne prokremelské názory, priam adorujú prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a to žiaľ bez základnej znalosti faktov a histórie.
Za skutočný problém považujem stav, kedy blaho a prosperitu v Ruskej federácii chvália ľudia, ktorých rodinní príslušníci pracujú v západných firmách, odišli pracovať smerom na Západ od Slovenska, alebo dokonca už roky žijú a pracujú vo Veľkej Británii, Írsku, Švajčiarsku, či dokonca v USA. Pretvárka, hlúposť, alebo len svojské riešenie vlastnej frustrácie z odchodu a neschopnosti robiť pre spoločnosť niečo užitočné v krajine, v ktorej sa narodili, vyrástli a ktorá im dala vzdelanie?
Už v marci, teda prvom mesiaci dobyvačnej vojny vedenej Ruskou armádou na území iného suverénneho štátu, v meste Sereď pribudli dva billboardy s vizuálom „MY SME UKRAJINA“.
Písali sme o nich tu:
Na dvoch billboardových plochách v meste sa nachádza vizuál „MY SME UKRAJINA“
Iba niekoľko dní po ich osadení, bol vizuál billboardov zničený poliatím červenou farbou. Nejaký „hrdina“ pod rúškom noci zničil cudzí majetok, o vybudovanie ktorého sa nijako nepričinil.
Nie, nezakúpil si aj on reklamnú plochu a neobjednal si výrobu a výlep billboardu s vizuálom zodpovedajúcim jeho mentálnej vyspelosti, on jednoducho zničil cudzie…
Billboardy so symbolickým nápisom „MY SME UKRAJINA“ na podklade zástavy Ukrajiny, víkend nevydržali
Vlastník výlepov následne zmenil grafický vizuál na neškodný a nepochybne logický odkaz „MIER UKRAJINE“.
Aj tento vizuál bez poškodenia psychopatickým jedincom dlho nevydržal. Písali sme o tom tu:
Hlavne v nočných hodinách zákerne útočiacim jedincom už poškodzovanie cudzieho majetku nestačilo, pokročili v agresivite ďalej.
Dnes sú billboardy opätovne nielen že zničené, ale proruskí šíritelia propagandy už pokročili a cudzí majetok zneužili na vlastnú propagandu. Bez zaplatenia, na úkor iných obsadzujú cudzí priestor, majetok a územie. Čo to len pripomína? Že by okupačnú vojnu vedenú Vladimírom Putinom v inom štáte, nezákonné obsadzovanie cudzích teritórií, ničenie majetku patriaceho iným ľuďom?
Už pri prvom poškodení billboardových plôch sme napísali:
Generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, by mal hneď ráno dať pokyn Orgánom činným v trestnom konaní k bezodkladnému vyšetreniu poškodenia dvoch billboardov so symbolikou podporujúcou utrpenie na Ukrajine.
V tomto prípade sa nejedná „len“ o trestný čin poškodzovania cudzej veci, ale môže ísť a s najväčšou pravdepodobnosťou aj ide o podstatne závažnejší prejav intolerancie , schvaľovania násilia voči jednotlivcom a skupine obyvateľov a podpory vojny vedenej armádou Ruskej federácie a teda zjavného agresora voči Ukrajine.
V kontexte s niektorými diskusnými príspevkami ako na sociálnych sieťach, tak aj v diskusii pod článkami v našom médiu, kde niektorí diskutujúci verejne priamo schvaľujú poškodenie billboardov a dokonca vyzývajú k ich podpáleniu niet pochýb, že medzi občanmi okrem ochoty pomôcť utečencom – matkám s deťmi z bombardovanej Ukrajiny, sú aj jednotlivci, alebo organizované skupiny ochotné takto demonštratívne konať a verejne prezentovať svoje scestné a nebezpečné názory.
Pripomíname aj na základe vlastných skúseností, že od nenávistných komentárov v diskusiách a vyhrážkach takpovediac medzi riadkami, je len kúsok k zastrašovaniu konkrétnych ľudí, ničeniu ich majetku a fyzickým atakom.
– – –
Odvtedy agresivita prorusky orientovaných jedincov podľa našich predpokladov výrazne stúpla na sociálnych sieťach, v diskusiách na internete, ale aj v krčmách a – aj na týchto plochách.
Dnes už ide o otvorené a verejné schvaľovanie vojenskej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine, ide o verejné schvaľovanie vojny, násilia a vraždenia civilistov na Ukrajine, za ktoré je zodpovedný práve Vladimír Putin a okupačná Ruská armáda.
Bude polícia, prokuratúra a justícia účinne konať aspoň teraz? Alebo si počkáme na čas, kedy v niektoré ráno nájdeme dobitú Ukrajinskú mamičku idúcu do práce, aby uživila svoje deti, s ktorými musela utiecť z Ruskou armádou bombardovanej vlastnej krajiny?
