Pomáhať najslabším je dnes už málo. Pomoc už potrebuje aj stredná trieda.

0
233

Áno, neskutočný a v mnohých prípadoch až nepochopiteľný nárast cien, dnes prináša potrebu určitej formy pomoci už aj tzv. „strednej triede“ občanov. Aspoň na Slovensku určite. U nás  je stredná trieda totiž výrazne odlišná od tej v susednom Rakúsku, či Nemecku.

Práve stredná trieda – inak, mala by byť čo najširšia – začína významne pociťovať nielen zdražovanie všetkých komodít, ale pocíti hlavne nárast nákladov na úvery a to hlavne hypotekárne, pri ktorých hrozí výrazné zvýšenie úrokových sadzieb.

Najnižšie príjmové skupiny obyvateľov totiž spravidla ani v minulosti nemali šancu získať  hypotekárny úver na vyššiu sumu a tí najbohatší ho nepotrebovali. Tak sa práve táto skupina občanov veľmi rýchlo môže dostať do stavu, kedy sa k zadĺženej chudobe presunie.

Stredná trieda spravidla denne cestuje za zamestnaním či podnikaním a teda podstatne viac pociťuje aj významne zvýšené náklady na pohonné hmoty. A aj práve týmito ľuďmi hodne obsádzané stredné manažérske posty vo firmách, môžu a asi aj budú redukciou spôsobenou šetrením trpieť najviac. A k šetreniu bez najmenších pochýb skôr či neskôr príde.

Mimoriadne zdražovanie hlavne stavebných materiálov začalo už hneď po uvoľnení korona opatrení. Písali sme o tomto probléme tu, teda takmer pred rokom:

Zdražovanie tovarov po korone dosahuje závratné rozmery

Takže, nateraz nie najlepšie vyhliadky, ktoré sme na SOL na základe dlhodobého vývoja predpokladali a popisovali už dávno. Konkrétne na konci októbra 2021.

Čítajte tu:

Bohatí o niečo schudobnejú, stredná trieda sa vytratí a drvivá väčšina ľudí bude musieť šetriť úplne na všetkom

Pred viac ako pol rokom, ste si teda na SOL mohli prečítať:

V súčasnej dobe závratným tempom nezdražuje jedna komodita, ale prakticky všetko, čo bežná rodina potrebuje k prežitiu. A takýto dlhodobý vývoj spôsobí prakticky vytratenie strednej triedy. Aspoň na určitý čas.

Bohatí o niečo zchudobnejú, chudobní chudobnými aj zostanú. Paradoxne, tí najchudobnejší pravdepodobne stratia najmenej. Keďže nič nemali, vlastne o nič neprídu.

Najväčší problém vzniká pre najpočetnejšiu strednú triedu. Aj tá u nás bola a je odlisná od tej v Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Francúzsku, či Taliansku. Smejete sa? Chyba ! Euro máme rovnaké. Hovoríme o počte bankoviek v peňaženke, ktorými mesačne má možnosť normálny pracujúci disponovať.

Problémom pre každého bežného pracujúceho teda bude jeho reálny príjem, resp. to, čo si bude (či skôr NEbude) môcť dovoliť. A toho bude hodne. Pri takto závažnom zdražovaní energií a pohonných hmôt, automaticky zdražie doprava. Zdražením dopravy zdražie úplne všetko. Aj tovar dennej spotreby a samozrejme potraviny nevynímajúc.

Zvýšené ceny energie spôsobia zdraženie prenájmov výrobných a skladovacích priestorov, čo prinesie prenesenie zvýšených nákladov do výslednej ceny tovarov pre konečného spotrebiteľa.

Zvyšujú sa ceny nákladov na výstavbu nielen pre podnikatelov, ale aj rodinných domov. Rozostavaných, ale aj tých pred dokončením. Zrazu niet rezervy, úvery sú našponované a splátky pri hypotékach u väčšiny ľudí rozdelené na desaťročia. Zväčša do dôchodku. Neraz aj počas neho. Je to normálny stav v spoločnosti?

Neúmerne sa zvyšujú náklady  aj na opravy už stojacich nehnuteľností – len príjmy drvivej väčšiny obyvateľov stúpať súbežne s rastom nákladov na život jednoducho nebudú. Nemôžu. Na všetky zvýšené mzdy je potrebne zarobiť peniaze.

Zo zvýšených miezd profituje najviac štát a poisťovne (aj súkromné) vo forme vyšších odvodov, ktoré sú historicky u nás jedny z najvyšších v EÚ.

Kolotoč inflácie sa roztáča. Nevyhnutnosť tlačenia ďalších peňazí a prejedania toho, čo patrilo našim deťom a vnukom.

Aby nedošlo k omylu – za súčasný stav neviním súčasnú vládu. Tá „len“ začala štát riadiť v tom najhoršom čase. Nepripravená personálne a na začiatku prvej vlny koronakrízy.

Uplynulé obdobia ale boli rajom pre predchádzajúce vlády. Ekonomika bola na vzostupe, Slovensku sa darilo. Že sa darilo aj ľuďom pri moci, vidíme na výpovediach tých, ktorí sa ku korupcii a inej trestnej činnosti už priznali. Iných čaká dokazovanie tunelovania verejných financií, zneužívanie funkcií a ich postavenia. Aby tí ďalší videli, ako sa to „do psej matere“ nesmie robiť.

Ako priatelia, poučíme sa aspoň tentokrát takpovediac „z krízového vývoja“ ?

Následne v januári tohto roka ste si na SOL mohli prečítať toto:

Bežní ľudia už v problémoch sú, len to niektorí ešte naplno nepociťujú

Práve pod týmto materiálom publikovaným v januári (teda mesiac pred vojnou na Ukrajine), sme napísali:

Zdražovanie tovaru a služieb už dlhšiu dobu pociťujeme prakticky každý deň a to nielen pri nákupoch sporadických ale už aj bežných. Niekedy má človek pocit, že všetko zdražuje len preto, lebo teraz to je normálne…

Ak pri kupovaní napr. stavebného materiálu, alebo súčiastok pri poruche vodovodu, kanalizácie či elektriny bežný človek rozdiel v cene hneď nepozná (tento tovar nekupuje často), zmenšujúci sa obsah nákupu v košíku pri potravinách, drogérii, bežných veciach dennej spotreby každá gazdiná vidí už dnes.

Keď pri dennom nákupe sa môžeme rozhodnúť čo v košíku skončí a načo teda človek má peniaze, sú platby, ktoré tak ľahko ovplyvniteľné nie sú. A práve to sú platby, ktoré už onedlho môžu množstvo domácností doslovne „položiť na lopatky“. Ide o pravidelné platby s viazanosťou na mesiace až roky. Prípadne desaťročia. Všetky tieto platby sú len ťažko ovplyvniteľné tým kto platí, no mimoriadne ľahko tým, kto kasíruje. Nie občan/zákazník totiž určuje pravidlá. Vo väčšine dlhodobých zmlúv sú tými povestnými najmenšími písmenkami uvedené klauzuly, ktoré oprávňujú kasírujúcu stranu manipulovať s cenou v závislosti od vývoju trhu či v prípade napr. banky od vývoja úrokovej sadzby aktuálne stanovenej Národnou bankou.

Kým telefónny operátor len na základe jednoduchého oznámenia zmeny podmienok e-mailom mesačnú platbu za mobilné, dátové služby alebo televíziu zdvihne o jedno, dve či tri Eurá, prípade banky a výraznej zmeny úrokovej sadzby môžu mesačné splátky napr. hypotekárneho úveru vzrásť rádovo o stovky Eur mesačne.

Práve hypotekárne úvery boli doteraz najvýhodnejšie za desiatky rokov. Úroková sadzba bola spravidla pod jedným percentom, mnohokrát sa blížila takmer k nule. Sústavne sa zvyšujúca inflácia už ale donútila napr. Českú národnú banku zvýšiť úrokové sadzby na úvery a tak u našich susedov k vyššie popísanému scenáru už dochádza.

Nestojí otázka či k tomu príde aj u nás, ale kedy a na akú výšku budú úrokové sadzby zvýšené. Treba naozaj veľmi vážne povedať, že mladú rodinu, ktorej fixácia úrokovej sadzby končí napr. za rok či dva a úver bude splácať ešte 25-30 rokov, týmto náklady môžu vzrásť na mieru, ktorú rodina dlhodobo (niektoré vôbec) nebude schopná zo svojich príjmov vykryť. V kombinácii s mimoriadne vysokým zdražovaním stavebných materiálov, energií a zvyšovaní cien benzínu a nafty je dokonca možné, že niektoré rodiny nebudú schopné svoje nehnuteľnosti vôbec dokončiť a pre stále sa zvyšujúce nároky napr. na energetickú úspornosť nehnuteľností ich skolaudovať.

Ľudovo povedané, ľudia sú v pr*deli, len to ešte nevedia…

Teraz okrem koronakrízy hrozí u našich susedov otvorený vojnový konflikt, ktorý by sa viacerými spôsobmi nepochybne dotkol aj nás. Minimálne nepredstaviteľná migrácia utečencov pred vojnou (Slováci sú mentalitou a rečou Ukrajincom smerom na západ najbližší) a s tým spojené ďalšie náklady štátu, zvýšené bezpečnostné opatrenia a s nimi spojené výdavky a neistá situácia vo vývoji spoločnosti z pohľadu ekonomického ale aj politického môžu množstvo ľudí postaviť pred ťažko riešiteľné situácie, prípadne mnohých dohnať k sebevraždám.

Bez akéhokoľvek preháňania je potrebné povedať si pravdu – spoločnosť sa prakticky od druhej svetovej vojny v takto komplikovanej situácii nenachádzala. V našich pomeroch to bola buď politická alebo ekonomická „kríza“ no nikdy nie všetko naraz, vrátane covidovej krízy, krízy globálnej a tohto všetkého doplneného o úplny úpadok morálky a tým základných hodnôt na ktorých viacmenej každá spoločnosť z dlhodobého hľadiska stojí.

Jednoducho dnes máme čo robiť a perspektíva do budúcnosti to určite dobrá nie je.

Pre úplnosť si môžeme pripomenúť ešte tento materiál:

Bohatí teda chudobnejú, stredná trieda sa vytráca a väčšina ľudí začína výrazne šetriť. Podnikatelia idú do kolien…

A možno ešte tento:

„Ľudovo povedané, ľudia sú v pr*deli, len to ešte nevedia…“ No už to začínajú tušiť

Nuž, priniesli sme len zopár postrehov z nedávnej minulosti. Stačil niečo viac ako polrok a denne počúvame, ako sa ľudia nezadržateľne rútia do vážnych problémov. A vládna koalícia viac ako so zdražovaním a zlou ekonomickou situáciou, bojuje sama so sebou.

Ľudí to už nebaví. A to ešte majú kde bývať a čo jesť. Príde doba, kedy o to druhé budú postupne prichádzať. Mnohí to nezvládnu. Čakáme na sociálne samovraždy? Alebo snáď dúfame, že tridsať ročné úvery tlačené pred sebou a stále väčšiu neistotu budú hlavne mladé rodiny znášať s úsmevom na tvári?

Stredná vrstva skutočne nepotrebuje pomoc vo forme potravinového balíčka. Zatiaľ… Potrebuje opatrenia, ktoré pomôžu prekonať nie ich vinou významne zvýšené náklady na život a zabránia ich prepadu do chudoby a sociálnej odkázanosti.

Pomáhať najslabším je dnes už teda málo. Opatrenia je potrebné robiť rýchlo a plošne. Lebo onedlho pre mnohých môže byť neskoro…

– – –

Poznámka na záver: Za mimoriadne poučnú považujem diskusiu pod jednotlivými publikovanými materiálmi. A bude horšie.

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno